Šítske a sunitské tradície ustanovujú, že láska nás chráni pred otroctvom vlastných túžob a Satana. Je to kvôli tomu, že láska povznesenej osobnosti spôsobuje, že milujeme jeho priateľov a nenávidíme jeho nepriateľov. Priateľstvo so Satanom a nasledovanie vlastných zlých túžob sú dve najväčšie prekážky lásky človeka k Bohu (swt.) a lásky k Ahl ul-Bayt (a.s.).
Keď Boh dá, nasledovníci Aliho (a.s.), skrze požehnania jeho lásky, sa budú strániť Satanovej cesty. Preto, láska k Ahl ul-Bayt chráni človeka pred zlom a spôsobuje, že sa stáva citlivým na hriechy. Za účelom vysvetlenia tejto myšlienky nasleduje niekoľko tradícií:
Láska spôsobuje u človeka ustálenosť, pevnosť a vytrvalosť
Imam Muhammad Baqir (a.s.) povedal,
“Komukoľvek bola Bohom udelená do jeho srdca láska k Alimu (a.s.), dotyčný nemá tendenciu kolísať na svojej ceste a stane sa ustáleným (na ceste Boha), a tak isto čo sa iných záležitostí týka.“ (Bihār al-Anwār)
Svedectvo Jabir Ibn Abdullah Ansariho (r.a.)
Hazrat Jabir Ibn Abdullah Ansari (r.a.) hovorí: Ak je prvý krok ľudí cítiacich lásku k Ahl ul-Bayt (a.s.) zlým smerom kvôli nadbytku hriechov, ich ďalší krok je vedený smerom správnym (ušľachtilosťou) ich lásky. (Safinat’ul-Bihār)
Anjeli prosia o odpustenie pre Aliho (a.s.) prívržencov
Podľa tradícií Ahl ul-Bayt (a.s.), je dané, že dokonca aj anjeli prosia odpustenie (v mene) Aliho (a.s.) nasledovníkov. Za týmto účelom je citovaný Bihār al-Anwār zo sunitských zdrojov. Svätý Prorok povedal:
„Allah stvoril sedemdesiat tisíc anjelov zo svetla tváre Aliho Ibn Abi Taliba. Títo anjeli budú pokračovať v žiadaní milosti (v jeho mene pre jeho oddaných) až do Súdneho dňa.“
Oddanosť Alimu (a.s.) zničí naše hriechy
Láska a oddanosť Alimu (a.s.) zničí hriechy človeka. Túto skutočnosť podporujú mnohé správy.
Bihār al-Anwār obsahuje túto tradíciu spojenú so Svätým Prorokom (a.s.) od Ibn Abbasa (r.a.):
„Láska k Alimu (a.s.) skonzumuje hriechy tak, ako oheň skonzumuje drevo.“
Existuje perzská báseň Qata, ktorá sumarizuje diskusiu nasledovne:
Láska k Alimu (a.s.) odstráni temnotu v srdci tak, ako mesiac a hviezdy osvetľujú noc. Spása človeka závisí na láske k nemu, nie na skutkoch uctievania.“
Avšak jeho oddaní sa samozrejme musia spoliehať na Milosrdného (Boha). Nemali by sme sa uspokojiť s oddanosťou a zabúdať na Allaha (swt.).
Ťažkosti a nešťastia anulujú hriechy
Všemocný Allah (swt.) uvalí ťažkosti a zošle nešťastia na hriešnych ľudí z nasledovníkov Ahl ul-Bayt (a.s.). Je to preto, lebo si želá očistiť ich od hriechov tak, aby nepodliehali trestu po smrti (ktorý je trvácnejší a intenzívnejší, ako trest na tomto svete). Keď je hriechov viac, dotyčný má ťažkú smrť, a ak je hriechov ešte stále priveľa, dotyčný podstúpi trest v Barzakhu (hrobe) až do Súdneho dňa.
V tradíciách sa uvádza, že ak sa hriešnik ani po tom všetkom neočistil a svoje hriechy si neodpykal, pretože hriechov je veľké množstvo, bude internovaný do Pekelného ohňa, až kým nenahradí všetky hriechy, ktoré spáchal. Oddaný Ahl ul-Bayt (a.s.) neostáva v Pekle naveky. Večný trest je iba pre neveriacich (kriminálnikov, polyteistov, zločincov, resp. ľudí priečiacich sa Božím zákonom) a nepriateľov Ahl ul-Bayt (a.s.).
Odmena je priamo proporčná intenzite lásky
Intenzita oddanosti je priamo úmerná odpusteniu hriechov. Ak je lásky viac, intervencia je ľahká a rýchla. Dokonca aj bolestivé momenty smrti sú pretransformované na komfort s pomocou Ahlul Bayt (a.s.). V roku 173 A.H. zomrel básnik menom Sayyid Himyari. Bol oddaným stúpencom Aliho (a.s.) a skomponoval chválospev Qasida ohľadom každej cnosti tejto povznesenej osobnosti. Kedykoľvek sa odohrávalo zhromaždenie za účelom uctenia si Ahl ul-Bayt (a.s.), vždy recitoval jednu zo svojich básní. Spomínajú ho rôzne šítske a sunitské knihy ako napr. Al-Ghadīr (obj.3), Kitab Aghani, Manaqib Sarwari, Kashful Ghumma, Amāli of Shaikh Sadūq, Basharatul Mustafa a Rijāl Kashi. Nasleduje podstata zázraku ktorý sa udial v čase jeho smrti:
Sayyid bol veľmi pekný a férový muž. V čase jeho smrti bol obklopený ľuďmi. Medzi nimi boli aj tí, ktorí oponovali šítom. Sayyidov stav sa zhoršoval, až sa odrazu na jeho tvári objavil čierny flek. Škvrna sa rozšírila po celej tvári, až bola tvár celá čierna ako uhlie. Jeho odporcovia sa potešili, keď videli Sayyidov zármutok. Bolesť spôsobila, že stratil vedomie. Keď znova nabral vedomie, otočil sa k Najaf al-Ashrafovi a zvolal: “Ó, Amir ul-Mu’minīn ‘Ali (a.s.). Ó, centrum nádejí beznádejných. Takto jednáš so svojimi oddanými?“ Zopakoval túto frázu ešte dvakrát. Len čo dokončil svoju naliehavú prosbu, na jeho tvári sa objavila biela škvrna, rozšírila sa na celú tvár a tá čoskoro opäť žiarila ako mesiac v splne. Sayyid bol naplnený radosťou a bez pripravenia odrecitoval nasledujúcu báseň:
„Kto povedal, že Ali (a.s.) nedokáže zachrániť svojich nasledovníkov, klamal. Prisahám pri mojom Stvoriteľovi Všemohúcom, že som vstúpil do Raja od hriechov očistený. Táto dobrá správa je pre tých, ktorý sú oddaní Alimu (a.s.) až do svojej smrti. A po ňom uctievajte jedenásť potomkov, ktorí sú Imámovia.“ (A 12 Mahdíov a.s.).
Po odrecitovaní dosvedčil, že niet iného Boha okrem Allaha (swt.) a v Proroctvo Svätého Proroka Mohammeda (a.s.), zavrel oči a odišiel z tohto sveta.
Zlé túžby sú bariéry oddanosti
Niekedy túžba po veciach tohto sveta a jeho materiálny komfort môže znížiť lásku k Ahl ul-Bayt (a.s.) v srdci človeka. Nadbytok túžob môže dokonca človeka zbaviť lásky k Ahl ul-Bayt (a.s.). Taký človek v čase svojej smrti zjavne nezažije zásah materiálna, ktoré uctieval a bude nešťastný, že stratil lásku a následne intervenciu Ahl ul-Bayt (a.s.) na jeho záchranu pred bolestivou smrťou.
Perzské príslovie
„Tí, ktorí veria, by mali zdokonaliť svoju lásku k Ahl ul-Bayt (a.s.) vo svojich srdciach.“ Z toho je možné vyvodiť, že človek by mal zo svojho srdca odstrániť všetky ostatné prebytočné predmety svojej túžby, a obzvlášť sa strániť veľkých hriechov, aby Insha Allah bol v bezpečí pred strašnou smrťou a horormi Onoho sveta.