Ajšine prednosti a jej úloha v Islame.

V akejkoľvek diskusii o veku Ajše (nech je s ňou Boh spokojný)  v čase jej svadby so Svätým Prorokom Muhammadamom (mier s ním), je veľmi významné poukázať na kľúčovú úlohu, ktorú zohrala ako učiteľka, zástankyňa a vykladateľka islamského náboženstva.

Ajša bola výnimočne inteligentná a bystrá žena, zázračné dieťa,  a to bol hlavný dôvod, prečo sa stala manželkou Svätého Proroka (mier s ním), čo sa dá jasne vyvodiť z preštudovania udalostí po Prorokovom živote.  Do jeho domácnosti vstúpila tesne po jeho emigrácii do Mediny, práve v čase, keď sa učenie islamu vo všetkých oblastiach života moslimskej komunity začalo zjavovať Svätému Prorokovi, a ktoré bolo ním demonštrované v každodennej praxi, kde išiel sám príkladom.  Požadovaná bola intelektuálne obdarovaná osobnosť, ktorá by bola v každodennom styku s Prorokom na tej najbližšej a osobnej úrovni, aby bola schopná pohltiť učenia, ktoré on odovzdával svojimi slovami a činmi, učenia, ktoré sa týkali všetkých stránok života.  Taká osoba musela mať nasledujúce vlastnosti:

– výbornú, precíznu pamäť na presné uchovanie obrovského množstva detailov ,
– schopnosť pochopiť význam a princípy učenia,
– schopnosť argumentácie, ktritiky a dedukcie na rozriešenie problémov, ktoré tvorili základ učenia,
– odbornosť a obratnosť na odovzdanie vedomostí širokému publiku,
– a napokon musela mať perspektívu, že bude žiť značný čas po Prorokovej smrti za účelom šírenia jeho posolstva vzdialeným generáciám.

Skutočnosť, že Ajša mala všetky uvedené vlastnosti, a že svoju misiu naplnila je absolútny pozitívny a nepopierateľný historický fakt.  Po smrti Svätého Proroka pôsobila ako učiteľka a vykladateľka islamu, poskytujúc poučenie dokonca aj tým najväčším mužským spoločníkom Svätého Proroka Muhammada.  Obzvlášť oni chodili často za ňou, keď  chceli získať vedomosti alebo jej názor.  Ohromný počet  prísloví a skutkov Svätého Proroka bolo do kníh Hadítov vykazovaných práve ňou.  Nielen že citovala jeho slová a sprostredkovala svoje pozorovania udalostí, ale ich aj interpretovala aby poskytla odpovede na otázky.  Kedykoľvek to bolo potrebné, korigovala tvrdenia a názory tých najväčších zo spoločníkov Svätého Proroka.  Vydala nariadenia a posudky na ktorých za zakladá islamské právo.

Nasledujú dva príklady toho, čo o nej povedali mužskí spoločníci Svätého Proroka:

Abu Musa povedal: „Kedykoľvek sme narazili na Hadít, ktorý bol ťažko pochopiteľný pre nás, spoločníkov Svätého Proroka Božieho, a opýtali sme sa naň Ajšu, zistili sme, že vždy mala vedomosti o konkrétnom Hadíte.“

Musa ibn Talha povedal: „Nikdy som nevidel niekoho výrečnejšieho než Ajšu.“[1]

V slávnej kompilácii životov svätcov islamu, Tadhkirat-ul-Auliya, autor Farid-ud Din Attar, ktorý žil pred ôsmimi storočiami, predstavil život skorej ženskej svätice Rabie z Basry nasledujúco:

„Ak hockto povie, „Prečo si zahrnul Rabiu do registra hodností mužov?“, moja odpoveď znie, že sám Prorok povedal, „Boh neberie v úvahu váš zovňajšok, váš vzhľad.“…Okrem toho, ak je správne odvodiť dve-tretiny nášho náboženstva od Ajše, bez pochýb je prípustné brať v úvahu náboženské pokyny od Ajšinej slúžky.“[2]

Preto je uznané, že od ranných čias islamu, zhruba dve-tretiny islamského práva sú založené na správach a interpretáciách, ktoré pochádzajú od Ajše.

Vo svetle uvedených Ajšiných výnimočných kvalít a jej ohromnej úlohy, ktorú zohrala pri odovzdávaní učenia islamu, je jednoducho absurdné až smiešne a poburujúce tvrdiť, že bola obeťou nejakej formy detského a manželského zneužívania. Žiadame preto obzvlášť kresťanských a židovských kritikov islamu, ktorí zlorečia o Svätom Prorokovi Muhammadovi kvôli jeho sobášu s Ajšou, či sú schopní poukázať na nejaký príklad ženy v ich náboženstvách, ktorá zohrala rolu podobnú Ajši v učení sa náboženstva od jeho zakladateľa, a ktorá sa stala učiteľkou a majsterkou odbornej výchovy všetkých jeho nasledovníkov, vrátane mužov, po Prorokovej smrti.

Ajšin vek v čase svadby so Svätým Prorokom Muhammadom

Niektoré Hadithy uvádzajú, že zásnuby Ajše so Svätým Prorokom Muhammadom sa odohrali, keď mala Ajša šesť rokov, a že sa ku Svätému Prorokovi pridala ako jeho manželka o tri roky neskôr vo veku deviatich rokov.  Nižšie uvádzame dve zmienky od Bukhariho.

„Bolo zapisané, že Ajša povedala:  Prorok sa so mnou zasnúbil, keď som mala šesť rokov … a v čase, keď som sa stala súčasťou jeho domácnosti, mala som deväť.“

„Khadija zomrela tri roky pred tým, ako sa Prorok vydal do Mediny.  Potom ostal dva roky sám.  S Ajšou sa oženil, keď mala šesť, manželstvo bolo konzumované, keď mala Ajša 9.“[3]

Čo do autentickosti uvedených správ, je potrebné spomenúť, že zostaviteľ týchto kníh Hadithov nedával rovnaký dôraz na aplikovanie striktných testov pri prijímaní správ súvisiacích s historickými záležitosťami a pri prijímaní správ súvisiacich s praktickým učením Islamu.  Dôvodom je, že prvým typom správ sa zaoberala viac či menej iba akademická obec, zatiaľ čo druhý typ správ vplýval priamo na praktické povinnosti Moslimov, na to čo je dovolené, a čo zakázané.  Preto výskyt Hadithov, ako sú tie vyššie uvedené o Ajšinej svadbe, dokonca aj u Bukhariho, nenesú vysokú dôkazovú hodnotu o ich pravdivosti.

Určenie Ajšinho skutočného veku

Zdá sa, že prvým učencom, ktorý priamo spochybnil skutočnosť, že Ajša mala šesť, resp. deväť rokov v čase zásnub a konzumácie manželstva, bol Maulana Muhammad Ali.  Učinil tak prostredníctvom knihy vydanej v Angličtine s názvom Prophet of Islam, v jeho väčšej anglickej publikácii Muhammad, the Prophet, a v poznámkach pod čiarou v jeho objemnom Urdu preklade a komentári Sahiha Bukhariho s názvom Fadl-ul-Bari.  Tieto tri diela boli vydané v rokoch 1920 a 1930.  V knižke Prophet of Islam, ktorá bola neskôr zahrnutá v prvej kapitole jeho knihy Živé Myšlienky Proroka Muhammada, vydanej v roku 1948, uvádza zdĺhavú poznámku pod čiarou:

„Prevažuje mylná predstava o Ajšinom veku v čase jej sobáša s Prorokom.  Ibn Sa´d deklaroval vo svojom Tabaqat, že keď bol Abu Bakr (Ajšin otec) kontaktovaný v mene Svätého Proroka, prehlásil, že Ajša je už zasnúbená s Jubairom, a že najskôr by musel vyrovnať záležitosť s ním.  Tento fakt preukazuje skutočnosť, že Ajša sa musela v tom čase približovať dospelosti.  A opäť, Isaba, rozprávajúc o Prorokovej dcére Fatime tvrdí, že sa narodila päť rokov pred prorokovým Povolaním, a že bola asi o päť rokov staršia než Ajša.  To dokazuje, že Ajša musela mať aspoň desať rokov v čase zásnub s Prorokom, a nie šesť, ako by všeobecne mala mať.  Toto tvrdenie je ďalej podporené skutočnosťou, že je zaznamenané, že samotná Ajša uviedla, že keď bola zjavená časť Svätého Koránu s názvom Mesiac, kapitola päťdesiata štvrtá, bola dievčaťom, ktoré sa hralo a pamätalo si niektoré verše vtedy zjavené.  Päťdesiata štvrtá kapitola bola bezpochýb zjavená pred šiestym rokom Volania Proroka.  Všetky tieto úvahy vedú iba k jedinému záveru, že Ajša nemohla mať menej ako desať rokov v čase jej nikah, čo boli prakticky iba zásnuby.  V Tabaqat je jedna správa o tom, že Ajša mala v čase nikah deväť.  Je všeobecne známy fakt, že Ajšin nikah sa udial v desiatom roku Volania Proroka na hore Shawwal, zatiaľ čo existuje prevaha dôkazov, čo sa týka konzumácie jej manželstva, ktorá sa odohrala v druhom roku Hijry v rovnakom mesiaci, čo poukazuje na fakt, že celých päť rokov ubehlo medzi nikah a konzumáciou.  Z toho vyplýva, že niet pochýb o tom, že Ajša mala aspoň deväť alebo desať rokov v čase zásnub, a štrnásť alebo pätnásť v čase svadby.“[4]

Za účelom sprostredkovania porozumenia dátovania týchto udalostí, prosím vezmite v úvahu, že to bolo v desiatom roku Volania Proroka, tzn. v desiatom roku po tom, čo Svätý Prorok Muhammad dostal volanie od Boha k jeho misii proroctva, čo jeho žena Khadija zomrela, a kontaktovaný bol Abu Bakr, za účelom získania ruky jeho dcéry Ajše.  Hijra alebo emigrácia Svätého Proroka do Mediny sa uskutočnila o tri roky neskôr a Ajša sa stala súčasťou domácnosti Svätého Proroka v druhom roku po Hijre.  Čiže ak sa Ajša narodila v roku Volania, v čase nikah mala desať rokov a v čase konzumácie manželstva pätnásť.

Neskorší výskum

Ďalší výskum, ktorý nasledoval po odbodí Maulana Muhammada Aliho, ukázal, že Ajša mala v skutočnosti viac než pätnásť rokov.  Výborný výskum prezentujúci dôkazy predstavuje Urdu brožúrka Rukhsati kai waqt Sayyida Aisha Sidiqa ki umar („Vek Lady Ajše v začiatkoch jej manželstva“) od Abu Tahira Irfaniho.[5]  Body 1 až 3 boli prezentované v uvedenej brožúrke.

1.  Slávny klasický historik Islamu, Ibn Jarir Tabari, napísal v jeho „Histórii“:

„V časoch pred Islamom, sa Abu Bakr oženil s dvomi ženami.  Prvá bola Fatila, dcéra Abdul Uzza, z manželstva s ňou sa narodil Abdullah a Asma.  Abu Bakr sa potom oženil s Umm Ruman, z manželstva s ktorou sa narodil Abdur Rahman a Ajša.  Títo štyria sa narodili pred časmi Islamu.“[6]

Byť narodený pred časmi Islamu znamená byť narodený pred Volaním Proroka.

2.  Zostaviteľ slávnej zbierky Hadithov Mishkat al-Masabih, Imam Wali-ud-Din Muhammad ibn Abdullah Al-Khatib, ktorý zomrel pred sedemsto rokmi, napísal krátke biografické poznámky k rozprávaniu Hadithov.  Pod hlavičkou Asma, staršou dcérou Abu Bakra, píše:

„Bola sestrou Ajše Siddiqa, manželkou Svätého Proroka a bola o desať rokov staršia než Ajša. … V 73 A.H.(After Hijra) … Asma zomrela vo veku jeden sto rokov.“[7]

Z toho vyplýva, že Asma mala 28 v 1 A.H., roku Hijry, a z toho následne vyplýva, že Ajša mala celých 18 rokov v 1 A.H.  Takže v čase konzumácie manželstva bola Ajša dospelá žena o veku 19 rokov a v čase nikah, teda zásnub, mala 14 alebo 15.  Znamenalo by to, že jej rok narodenia bol štyri alebo päť rokov pred Volaním.

3.  Rovnakú skutočnosť tvrdí slávny klasický komentátor Svätého Koránu, Ibn Kathir, v jeho knihe Al-bidazza wal-nihaya:

„Asma zomrela v 73 A.H. vo veku sto rokov.  Mala o desať rokov viac než jej sestra Ajša.“[8]

Okrem uvedených dôkazov prezentovaných v Urdu brožúrke citovanej vyššie, je potrebné poznamenať, že narodenie Ajše krátko pred Volaním je konzistentné s jej predslovom, ktorý je zaznamenaný štyri krát u Bukhariho.  Znie nasledovne:

„Odkedy si pamätám (alebo rozumiem veciam) moji rodičia nasledovali náboženstvo Islam.“[9]

To sa rovná tvrdeniu, že Ajša sa narodila niekedy pred tým, než jej rodičia prijali Islam, ale ona si ich pamätá iba ako praktizujúcich Islam.  Bezpochýb ona a jej rodičia veľmi dobre vedeli, či sa narodila pred tým alebo po tom, ako oni prijali Islam, keďže ich prijatie Islamu bolo obrovským medzníkom v ich živote krátko po tom, čo Svätý Prorok dostal jeho misiu od Boha.  Keby sa bola narodila po tom, čo jej rodičia prijali Islam, jej tvrdenie, že ich odjakživa pamätá ako praktizujúcich Moslimov, by nemalo žiaden význam.  Iba ak by sa bola narodila pred tým, než prešli na Islam, jej tvrdenie, že si ich pamätá iba ako Moslimov, dáva zmysel, keďže bola príliš mladá na to, aby si pamätala udalosti z obdobia pred ich konvertovaním.  Toto je konzistentné s jej narodením pred Volaním, a v čase Volania štyrmi alebo piatimi rokmi jej veku, čo bol zhruba čas, keď jej rodičia prijali Islam.

Ďalšie dva dôkazy, ktoré priniesol Maulana Muhammad Ali

V poznámkach pod čiarou v Urdu preklade a komentári Sahiha Bukhariho s názvom Fadl-ul-Bari, Maulana Muhammad Ali uvádza dve správy o dvoch konkrétnych udalostiach, ktoré poukazujú na skutočnosť, že Ajša sa nemohla narodiť neskôr ako roku Volania.  Ide o nesledujúce správy:

1) Vyššie uvedené Ajšino tvrdenie v Bukharim o jej najrannejších spomienkach na jej rodičov ako nasledovníkov Islamu začína nasledovnými slovami (výňatok je z anglického prekladu Bukhariho od M. Muhsin Khana):

„Odkedy som dosiahla vek, kedy som si mohla veci okolo pamätať, vídala som svojich rodičov ako uctievali Boha podľa islamskej viery.  Neprešiel deň, aby nás Boží Apoštol (Muhammad) nenavštívil ráno a večer.  Keď boli moslimovia perzekvovaní, Abu Bakr sa vydal do Etiópie ako emigrant.“[10]

V komentári tejto správy Maulana Muhammad Ali píše:

„Táto správa uvádza svetlo do otázky ohľadom Ajšinho veku. …Spomenutie perzekúcie moslimov spolu s emigráciou do Etiópie jasne ukazuje na fakt, že ide o obdobie piateho alebo šieteho roku Volania.  …V tom čase bola Ajša vo veku, v ktorom už dokázala rozlišovať veci, a preto sa nemohla narodiť neskôr ako v prvom roku Volania.“[11]

To by teda znamenalo, že Ajša mala v čase konzumácie manželstva viac ako štrnásť rokov.

2.  Sahih Bukhari uvádza správu:

„V deň boja na hore Uhud, keď sa niektorí ľudia vzdali a opustili Proroka, videl som Ajšu, dcéru Abu Bakra a Umm Sulaimi, ako niesla na chrbte kožené vaky plné vody, potom z nich nalievala do úst ľuďom.  Keď sa vaky vyprázdnili, znova ich naplnila a vrátila sa, aby naliala vodu do úst ľudí.“[12]

Maulana Muhammad Ali píše v poznámke pod čiarou ku tejto správe:

„Je potrebné vziať v úvahu, že Ajša sa pripojila ku Svätému Prorokovi iba rok pred bojom pri hore Uhud.  Podľa všeobecného názoru by mala mať v tom čase iba desať rokov, čo rozhodne nie je vek primeraný práci, ktorú odvádzala.  To je ďalší dôkaz o tom, že nie je možné, aby bola v tom čase tak mladá.“[13]

Ak, ako bolo dokázané vyššie, mala Ajša deväťnásť v čase konzumácie jej manželstva, v čase boja pri hore Uhud mala dvadsať rokov.  Bolo by vhodné dodať, že počas skorších udalostí boja o Badr, keď sa nejakí moslimskí mladí na základe svojej horlivosti snažili pridať k moslimskej armáde, Svätý Prorok Muhammad ich poslal späť kvôli ich nízkemu veku.  Preto sa zdá byť vysoko nepravdepodobné až absurdné, aby Ajša ako desaťročná sprevádzala armádu na bojiskách.

Na základe uvedených dôkazov je potrebné vyvodiť záver, že Ajša (nech je s ňou Boh spokojný) mala devätnásť rokov, keď sa pridala ku Svätému Prorokovi ako jeho Manželka v roku 2 A.H., na základe zásnub, ktoré sa odohrali päť rokov pred tým.

Biblia a svadba medzi mladšími ženami a staršími mužmi

Nebolo by naškodu uviesť praktiky patriarchov a prorokov zaznamenaných v Biblii v tejto súvislosti.  Obvinenia ohľadom manželského zväzku Ajše sú zväčša postavené na tom, že bola príliš mladá, zatiaľ čo Svätý Prorok bol oveľa starší, keďže mal päťdesiat rokov, a že súhlas na svadbu nebol daný alebo že Ajša bola neschopná taký súhlas dať.  Chcem zdôrazniť skutočnosť, že nasledujúcimi príkladmi poukazujem na biblické fakty.  Mojim zámerom je obhajoba Svätého Proroka Muhammada a uvádzanie pravdivých informácii.  Nie je mojim zámerom povyšovať jedno náboženstvo nad druhé a už vôbec nie ľudí rozdelovať.  To robia dokonale naši politici a médiá.

Abraham

V 1. knihe Mojžišovej je o Abrahámovi napísané:

„Ale Abrámovi jeho žena Sáraj nerodila.  Mala však egyptskú slúžku menom Hagar.  Sáraj povedala Abrámovi: Hľa, Hospodin mi zabránil rodiť.  Vojdi teda k mojej slúžke, azda by som sa z nej mohla dožiť syna.  A Abrám poslúchol Sáraju.  Vtedy Sáraj, žena Abrámova, vzala svoju slúžku, Egypťanku Hagaru – bolo to desať rokov po tom, čo sa Abrám usadil v Kanaáne – a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu.  Vošiel teda k Hagare, a tá počala. …  Hagar porodila Abrámovi syna a Abrám pomenoval syna, ktorého mu Hagar porodila, Izmaelom.  Abrám bol osemdesiatšesťročný, keď mu Hagar porodila Izmaela.“  (Genesis, kapitola 16, verš 1-4, a 15-16)

Z textu je evidentné, že Abrahám mal 86 rokov, Hagar musela byť zhruba o päťdesiat rokov mladšia než on, a pravdepodobne ešte mladšia, keďže mala vynosiť dieťa.  Taktiež stojí za zmienku, že Saraj Abrahámovi Hagar darovala.  Súhlas Hagar nebol relevantný.  Bolo jej prikázané, aby sa stala Abrahamovou ženou.

Dávid

Prvá kniha Kráľov začína nasledovne:

„Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho prikrývky, ale nezahrial sa.  Služobníci mu odporúčali: Treba pohľadať pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré by ho obsluhovalo a opatrovalo.  Líhalo by pri ňom a tak by sa môj pán a kráľ zahrial.  Hľadali teda pekné dievča po celom území Izraela, až našli Šunémčanku Abíšag a priviedli ju ku kráľovi.  To dievča bolo neobyčajne krásne. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou neobcoval.“  (1. Kráľov, kapitola 1, verše 1-4)

V tomto prípade bola pre kráľa zaopatrená mladá panna, zdá sa, že znova bez jej súhlasu.

Mária a Jozef

Najznámejším manželstvom v kresťanskej vierouke je bozpochýb zväzok medzi Máriou, Ježišovou matkou a Jozefom.  Nasledujúci výňatok sa síce nenachádza v biblických evanjeliách, pochádza však z apokryfných textov, resp. ranných kresťanských písomností.  Katolícka encyklopédia vydaná v roku 1913, ktorá je dostupná online, viď poznámku pod čiarou, uvádza nasledovné:

„Neostanú bez záujmu, aj keď sú nevierohodné, zdlhavé príbehy týkajúce sa manželstva sv. Jozefa nachádzajúce sa v apokryfných písmach.  Keď mal Jozef štyridsať rokov, oženil sa so ženou menom Melcha alebo podľa niektorých Escha, podľa iných Salome; žili spolu štyridsaťdeväť rokov a mali spolu šesť detí. … Rok po smrti jeho manželky, keď duchovní oznámili, že si prajú nájsť spomedzi judských kmeňov ctihodného človeka, ktorému by dali za manželku Máriu, v tom čase vo medzi dvanástimi a štrnástimi rokmi veku, Jozef, ktorý mal v tom čase deväťdesiat, sa vidal do Jeruzalema ako jeden z kandidátov; prejavil sa boží zázrak, keď Boh vybral Jozefa…“[14]

Aj keď veľa kresťanov neakceptuje tieto apokryfné zoznamy a Katolícka encyklopédia hovorí, že „nemajú žiadnu autoritu,“ vyjadruje sa k nim nasledovne:

„…napriek všetkému získali v priebehu dejín určitú popularitu, prostredníctvom nich niektorí eklektickí spisovatelia hľadali odpoveď na všeobecne známu obtiaž týkajúcu sa Pánových bratov; oni považovali za dôveryhodný, napriek všetkej pravdepodobnosti, ako aj napriek tradíciám dosvedčených starými umeleckými dielami, udržiavali vieru, že Sv. Jozef bol starý muž v čase sobáša s Matkou Božou.“

Z Počiatkov Evanjelia podľa Jakuba, kapitola 8, verš 2 po kapitolu 9, verš 11 (http://www.earlychristianwritings.com/infancyjames.html) :

„Keď mala Mária dvanásť, skupina kňazov sa rozhodla radiť sa, hovoriac, „Mária bola v chráme Božom už dvanásť rokov.  Čo by sme teraz mali robiť, aby nedajbože nezneuctila svatyňu nášho Pána?“  Povedali najvyššiemu kňazovi, „Ty si stál na oltári Pána.  Choď a modli sa za ňu.  A ak ti o nej niečo náš Pán zjaví, urobíme to.“  Kňaz si zobral svoje rúcho, dvanásť zvoncov, a šiel do najsvätejšej svätyne zo svätých a modlil sa za Máriu.  Zrazu sa pred ním zjavil Pánov anjel hovoriac, „Zachariáš, keď odtiaľto odídeš, zhromaždi vdovcov spomedzi ľudí a nech každý z nich nesie palicu.  Ktorého Pán vyberie so znamením, ten bude jej manželom.“  A tak sa zvestovatelia rozišli do všetkých končín Judska, zaznela Pánova trúba a všetci sa zhromaždili.

Jozef zahodil svoju sekeru a išiel tiež, a keď sa zhromaždili so svojimi palicami, vybrali sa za najvyšším kňazom, ktorý sa po tom, čo dostal od každého jeho palicu, vybral sa do chrámu a modlil sa.  Keď bol hotový, vybral sa za vodvcami.  Každému dal jeho palicu, no nebolo medzi nimi žiadne znamenie.  Keď si palicu vzal Jozef, zrazu sa objavila biela holubica a sadla si Jozefovi na hlavu.  Najvyšší kňaz zvolal, „Jozef, Jozef, bol si vyvolený aby si si vzal pannu do svojho vlastníctva.“  Jozef odpovedal, „Mám synov a som starý, zatiaľ čo ona je mladá, snáď sa mi nebudú deti Izraela posmievať.“  A najvyšší kňaz povedal, „Jozef, boj sa Pána tvojho Boha a pamätaj, čo sa stalo Dathan a Abiron a Kore, ako sa zem otvorila a pohltila ich kvôli ich vzpurnosti.  Obávaj sa Boha, Jozef, aby sa tieto veci nestali vo tvojom dome.“  Obávajúc sa Boha, Jozef ju vzal.