Pred príchodom islamu sa so ženami zaobchádzalo často horšie ako so zvieratami.  Prorok (mier s ním) chcel tieto krutosti zastaviť, a preto kázal láskavosť voči nim.  Povedal muslimom:
„Bojte sa Allaha, pokiaľ ide o ženy.“
„Najlepší z vás sú tí, ktorí sa správajú najlepšie k svojim manželkám.“
„Muslim nesmie nenávidieť svoju ženu, a ak je nespokojný s jednou zlou vlastnosťou v nej, nech je spokojný s jednou dobrou.“
„Čím je zdvorilejší k svojej manželke, tým je dokonalejší vo viere.“

Prorok (mier s ním) bol veľmi dôrazný v nariadeniach pre muslimov, aby boli láskaví k svojim ženám, keď predniesol svoju slávnu Khutbu (reč) na Hore milosti na Arafate v prítomnosti svojich stodvadsaťštyritisíc spoločníkov, ktorí sa tam zhromaždili na púti Al-Wada (Rozlúčková púť).  Pri Khutbe nariadil prítomným, a skrze nich všetkým tým muslimom, ktorí mali prísť neskôr, aby boli úctiví a láskaví k svojim ženám.  I vravel:
„Bojte sa Allaha, čo sa týka žien.  Veru, ste sa oženili s nimi s dôverou Allaha a urobili ste ich dovolenými slovom Allaha.  Máte právo nad nimi a oni nad vami, čo sa týka obživy a oblečenia, podľa svojich možností.“
Žena v islame je úplne nezávislá osobnosť.  Môže uzavrieť akúkoľvek zmluvu alebo odkaz na svoje meno.  Má nárok na dedičstvo ako matka, ako žena, ako sestra a ako dcéra.  Slobodne si môže vybrať svojho manžela.  Pohanská spoločnosť spred islamskej Arábie mala iracionálne predsudky voči deťom ženského pohlavia, ktoré pochovávali zaživa.  Allahov posol (mier a pokoj s ním) bol úplne proti takejto neľudskosti.  Ukázal im, že podpora detí ženského pohlavia bude stáť ako ochranný štít pre nich proti pekelnému ohňu:
Prorokova manželka Ajša (mier s ňou) povedala príbeh o žene, ktorá prišla k nej domov so svojimi dvoma dcérami a pýtala si jesť, ale Ajša okrem datle nič iné nenašla.  Keď jej Ajša dala datľu, žena ju rozdelila medzi svoje dve dcéry a sama nejedla nič.  Potom vstala a odišla.  Keď Prorok (mier s ním) prišiel domov, Ajša mu vyrozprávala o tom, čo sa stalo, a on povedal, že tento jej dobrý skutok bude slúžiť ako bariéra pre ňu pred pekelným ohňom.

Najhoršie nešťastie pre ženu je, keď jej manžel zomrie a ona ako vdova je zodpovedná za výchovu detí.  Vo východných krajinách, kde si žena  zvyčajne nechodí zarábať na živobytie, sú problémy s vdovstvom neopísateľné.  Prorok Muhammad (mier s ním) vždy zastával vdovy.  Väčšina z jeho manželiek boli vdovy.  V čase, keď vdovám bolo málokedy dovolené znovu sa vydať, prorok (mier s ním) vyzýval svojich nasledovníkov, aby sa s nimi oženili.  Vždy bol pripravený pomôcť vdovám a vyzýval svojich stúpencov, aby urobili to isté.  Abu Hurairah poznamenal, že prorok (mier s ním) povedal:  „Ten, kto sa usiluje pomôcť vdove alebo chudobnému človeku, je ako Mudžahíd (bojovník) na ceste Allahovej, alebo ako ten, kto sa postaví večer na modlitbu a cez deň sa postí.“
Žena ako matka má v islame veľkú úctu.  V súvislosti s tým Svätý Korán hovorí o právach matiek v niekoľkých veršoch.  To nariaďuje muslimom, aby preukazovali veľkú úctu svojim matkám a slúžili im dobre, aj keby boli neveriacimi.  Prorok (mier s ním) sa dôrazne vyjadril, že práve matky sú prvoradé.  Abu Hurairah hlásil, že k prorokovi (mier s ním) raz prišiel muž a spýtal sa ho:  „Ó, Allahov prorok, kto je tá osoba, ktorá ma najväčšie právo nado mnou, čo sa týka zdvorilosti a pozornosti?“  Prorok odpovedal:  „Tvoja matka.“  „A potom kto?“ – zopakoval.  Prorok znova odpovedal:  „Tvoja matka.“  „A potom kto?“ – opýtal sa znova.  On odpovedal:  „Tvoja matka.“  „A potom kto?“  Prorok povedal:  „Tvoj otec.“

V inej situácii prorok (mier s ním) odporučil veriacemu, aby nešiel na obranu islamu do vojny proti Kurajšovcom, ale aby sa vrátil a slúžil svojej matke, lebo to bude príčinou jeho spásy.  Muawiyah, syn Jahimah, hlásil, že Jahimah prišiel k prorokovi (mier s ním) a povedal:  „Ó, prorok!  Chcem sa pripojiť do boja (na ceste Allaha) a prišiel som sa ťa spýtať na radu.“  Prorok povedal:  „Zostaň v matkinej službe, pretože raj je pod jej nohami.“

Prorokovi nasledovníci prijali jeho učenie a priniesli revolúciu v ich sociálnom postoji voči ženám.  Už ich nepovažovali iba za obyčajné hnuteľné veci, ale ako neoddeliteľnú súčasť spoločnosti.  Prvýkrát dostali ženy právo na podiel na dedičstve.  V novom spoločenskom systéme ženy získali svoju rovnoprávnosť a stali sa aktívnymi členmi spoločnosti, ktorá ich robila užitočnými prostredníctvom ich služieb počas vojen medzi pohanskými Arabmi a vznikajúcou muslimskou spoločnosťou.  Nosili jedlá pre vojakov, starli sa o nich a niekedy dokonca bojovali spolu s nimi, ak to bolo nutné.  Stalo sa samozrejmosťou, že ženy pomáhali svojim manželom na poliach, obchodovali a podnikali samostatne a išli von za prácou, aby uspokojili svoje potreby.  Ajša povedala, že Saudah bint Zamah išla v noci von.  Keď ju Umar uvidel a spoznal, povedal:  „Ó, Saudah, prečo sa nezahaľuješ/neschovávaš pred nami?“  Saudah sa vrátila k prorokovi (mier s ním) a povedala mu o tom, keď večeral vo svojej izbe, a on (mier s ním) povedal:  „Allah vám dovolil, aby ste chodili von pre vaše potreby.“

Podstatou v učení islamu, čo sa týka muža a ženy, je to, že muž a žena by mali byť oporou jeden druhému, aby ich domácnosť bola šťastným a prosperujúcim miestom, aby boli lojálni a verní k sebe navzájom, a aby sa starali o dobré životné podmienky a blaho ich detí.  Od ženy sa očakáva, že zmierni manželovu prirodzenú prísnosť, a ovplyvní humánne správanie.  Muž má starostlivo vzdelávať ženu, aby spolu vybudovali vlastnosti, v ktorých budú vynikať.

Tieto aspekty boli prorokom (mier s ním) veľmi zdôrazňované.  Vyzýval mužov, aby si vzali zbožnú ženu a ženám, aby boli verné svojim manželom a láskavé k svojim deťom.
Prorok (mier s ním) povedal:  „Medzi mojimi nasledovníkmi sú najlepší z mužov tí, ktorí sú najlepší k svojim manželkám a najlepšie zo žien sú tie, ktoré sú najlepšie na svojich manželov.  Za každú z týchto žien je stanovená odmena zodpovedajúca odmene tisícov mučeníkov.  Medzi mojimi nasledovníčkami sú najlepšie zo žien tie, ktoré pomáhajú svojim manželom v ich práci, ľúbia ich za všetko a chránia ich od toho, čo je hriechom.

Raz sa Muawiyah opýtal proroka (mier s ním):  „Aké sú práva, ktoré má žena voči svojmu manželovi?“  Prorok odpovedal:  „Nakŕmte ju, keď máte jedlo, oblečte ju, keď sa vy obliekate, zdržte sa od toho, aby ste ju nefackovali na tvári (aby ste jej neublížili) a nenadávajte jej, a neoddeľujte sa od svojej manželky, s výnimkou, keď ste doma.“
Prorok Muhammad (mier s ním) nikdy neudrel svoje manželky, a tým dáva krásny príklad pre muslimských mužov, ako sa majú k svojim ženám správať.  Prorokovi (mier s ním) sa prišla sťažovať žena na svojho manžela.  Prorok (mier s ním) jej povedal:  „Neexistuje žena, ktorá by odstránila niečo, a dala to späť na svoje miesto, s cieľom upratania domu svojho manžela, ale Boh jej to dá ako cnosť pre ňu.  Tiež neexistuje muž, ktorý by chodil s manželkou ruka v ruke, ale Allah mu to dá ako cnosť pre neho, a keď ju objíme okolo ramien z lásky, jeho cudnosť sa znásobí.“  Raz počul niekoho chváliť ženu z kmeňa Kurajšovcov, „…pretože sú najláskavejšie k svojim deťom, kým sú dojčatá, a pretože pozorne strážia majetok svojich manželov.“

Islam považuje ženu za duchovne a intelektuálne rovnú mužovi.  Hlavný rozdiel medzi nimi je  po fyzickej stránke, na základe ktorej sú zásady spravodlivého rozdelenia práce.  Mužovi prideľuje viac namáhavú  prácu a robí ho zodpovedným za chod rodiny.  Žene prideľuje prácu v domácnosti, výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú najväčší význam v úlohe budovania zdravej a prosperujúcej spoločnosti.
Faktom je, že dobrá domácnosť funguje na základe jednotnej politiky.  T toho dôvodu Šariah vyžaduje od muža, ako od hlavy rodiny, sa najprv poradiť s rodinou a až potom mať posledné slovo pri rozhodovaní.  Pri rozhodovaní muž nesmie zneužiť svoju výsadu a spôsobiť ujmu svojej manželke.  Akýkoľvek priestupok tohto princípu znamená pre neho riziko straty Allahovej priazne, pretože jeho manželka nie je jeho podriadenou, ale podľa slov proroka (mier s ním), je kráľovnou svojho domu, a túto pozíciu by mal dať každý správny veriaci svojej manželke.  V kontraste s týmto osvieteným učením islamu vo vzťahu k ženám sa v západných krajinách hovorí o oslobodení a emancipácii žien, čo je vlastne skrytou formou využívania ich tela, zbavenia ich cti a degradácie duší!