Ťažkosti sú naším najlepším učiteľom, ktorý s nami bude po celý život. Na to sa môžeme spoľahnúť. Sú aj vo vzťahoch s inými ľuďmi. Niekedy sú vzťahy celkom fajn, inokedy je v nich veľa ťažkostí. A to je dobré. Ináč by si človek zvykol na pohodlný status quo a nijako by nenapredoval, nesnažil by sa o nič nové. Duchovná cesta si vyžaduje veľa odvahy, keďže sa človek zbavuje starého a dobre známeho a vydáva sa do novej oblasti svojho života. Ak nemáme dostatok odvahy, na duchovnú cestu sa nemôžeme vydať, pretože je potrebné, aby sme sa toho starého zbavili čo najskôr.
Očistenie nášho srdca sa odohráva každý deň počas stretnutí s ľuďmi. Nie je ťažké prejaviť lásku vtáčikovi, ktorý vletel do našej izby. Maličký vtáčik, úbohý… Ťažšie je to s niekým, kto vojde do našej izby a chce sa rozprávať, no my sme unavení, venujeme sa inej činnosti. V tomto prípade potrebujeme väčšiu odhodlanosť. Potrebujeme pracovať s ľudskými bytosťami. Život je vzdelávací program pre dospelých, v ktorom nám nik nepovie, kedy presne sa skúška odohrá, a čo na nej bude, a preto musíme byť vždy pripravení. Ak skúšku nespravíme, žiaden druhý alebo tretí termín neexistuje. Musíme opakovať semester. Ďalší krát sa skúška môže volať Jozef namiesto Júliusa, Mária namiesto Anny. Je to tá istá lekcia odznova. A preto je najlepšie využívať náš život v plnej možnej miere, aby sme sa vedeli pripraviť, vzdelávať.
Preto je potrebné precvičovať ohľaduplnosť alebo dbalosť. Musíme dbať na to, akí sme. Ak ju budeme precvičovať, navykneme si. A tak budeme vždy vedieť, čo sa deje, či to, čo sa deje nám napomáha alebo naopak. A vždy budeme schopní to zmeniť.
To je jeden z dôležitých aspektov lásky. Ďalším dôležitým aspektom lásky je, že láska je základ pre pokojný život. Vždy si myslíme, že mier znamená absencia vojny. Čo ale chceme my je vnútorný mier. Vojna sa kdesi vo svete odohráva nepretržite od ukončenia Druhej svetovej vojny. Stále niekto strieľa. Mohli by strieľať na nás. Nevadí. Vnútorný mier je to, v čom je rozdiel. Žijeme na základe našich vnútorných dojmov, nie vonkajších. Tie predstavujú iba spúšťače.
Jeden z dôležitých sloganov je: „neobviňuj spúšťač.“ Mimo nás je veľa spúšťačov. Kultivácia bezpodmienečnej lásky v nás znamená, že sme nadobudli bezpečnostnú zónu pokoja. Bez znečistenia. Nadobudli sme pocit istoty a bezpečia, ktorý nás bude sprevádzať bez ohľadu na to, čo sa stane. Ale to je výsledok, ku ktorému sa dopracujeme postupne.
Tiež je potrebné si uvedomiť, že máme iba tento moment. Ten predošlý je už dávno preč. Môžeme sa z neho poučiť. Budúcnosť je ilúzia. Je to nádej a modlitba. Budúcnosť je únikový mechanizmus. Ak sa nám niečo nechce, urobíme to nabudúce. Avšak čo nerobíme teraz, je málo pravdepodobné, že vôbec niekedy robiť budeme. Ak budeme šľachtiť lásku ako vlastnosť nášho srdca, dokážeme byť šťastní v danej chvíli.
Ak milovať druhých sa stane pre nás jednoduchým, bude hračkou získať vieru a sebaistotu. Na druhej strane ak máme v sebe veľa nenávisti, je to tak bolestivé, že vieme, že niečo urobiť musíme. Ten, kto má v sebe veľa lásky, dokáže ľahšie vpadnúť do meditácie alebo modlitby. No ten, ktorý má v sebe odpor a zlosť a vie, že je možné s tým niečo robiť, často krát trénuje modlitbu alebo meditáciu tak pracovito, že sa dokáže zmeniť. Také trénovanie však musí byť pretransformované na vnútorné pochopenie toho, že všetok hnev, odpor a nenávisť sú iba prekážky vytvorené mysľou. Nemajú reálny základ, iba ak im ho my dáme.
Pekné. Pravdivé. ...
Celá debata | RSS tejto debaty